Automobilky tlačí na odklad brexitových ciel na elektromobily. Dodávky batérií nestačia

Posledný pokus priemyslu získať viac času

Keďže sa termín v roku 2027 blíži, Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) – medzi ktorého členov patria Ford, Jaguar Land Rover a Stellantis – vedie koordinovaný tlak na odloženie nových pravidiel . Výrobcovia z EÚ aj Spojeného kráľovstva spoločne žiadajú o viac času a varujú, že miestne dodávateľské reťazce batérií nie sú pripravené splniť tieto vysoké limity . Britská vláda tieto obavy opakovane zdôrazňovala aj v rámci Špecializovaného výboru pre obchod medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom .

Toto nie je prvé zmiernenie. Pôvodná dohoda TCA z roku 2020 stanovila prvý termín na sprísnenie pravidiel už na rok 2024. Loby automobiliek v decembri 2023 dosiahol jednorazové trojročné predĺženie, ktoré vtedy Európska komisia označila za „jednorazové“ a nemalo ovplyvniť plánované spustenie prísnejších pravidiel v roku 2027 . Priemysel teraz testuje, či sa tento „jednorazový“ charakter dá natiahnuť ešte raz.

Dajú sa pravidlá legálne opäť zmeniť?

Právna cesta k ďalšiemu odkladu je úzka. Predĺženie z roku 2023 bolo prijaté prostredníctvom rozhodnutia Rady pre partnerstvo, mechanizmu, ktorý umožňuje obom stranám zmeniť prílohu 5 dohody TCA bez toho, aby museli znovu otvárať celú zmluvu . Akákoľvek ďalšia úprava by takmer určite vyžadovala ďalšie jednomyseľné rozhodnutie Rady pre partnerstvo. EÚ viackrát signalizovala, že predĺženie z roku 2023 bolo výnimočné, a niektorí predstavitelia Európskej komisie dali najavo neochotu udeliť ďalší odklad . Pevný termín vypršania súčasného predĺženia 31. decembra 2026 znamená, že čas na právne zložité a politicky citlivé rozhodnutie sa kráti.

Prečo európsky dodávateľský reťazec batérií nie je pripravený

Obavy priemyslu z nesplnenia pravidiel spôsobujú tri hlavné problémy:

• Nedostatočná európska výrobná kapacita batérií. Európske gigafabriky stále nevyrábajú v rozsahu ani za náklady potrebné na splnenie limitov. ACEA uviedla, že európska produkcia batérií „výrazne zaostáva“ za cieľmi na rok 2027 .
• Silná závislosť od ázijských materiálov a článkov. Väčšina batériových článkov a kľúčových surovín – ako lítium, nikel a kobalt – sa dováža z Číny, Južnej Kórey a Japonska. Táto závislosť mimoriadne sťažuje splnenie hranice 65–70 % lokálneho obsahu pri batériových komponentoch .
• Pretrvávajúce narušenie dodávateľských reťazcov. Priemysel stále poukazuje na pretrvávajúce následky pandémie COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu ako na faktory, ktoré oneskorili rozvoj európskeho batériového ekosystému .

Keď ambícia „Vyrobené v Európe“ narazí na realitu

Stupňujúce sa pravidlá pôvodu v dohode TCA boli zámerne navrhnuté tak, aby motivovali k vybudovaniu domáceho európskeho dodávateľského reťazca batérií a znížili strategickú závislosť od Ázie, najmä Číny . Hranice na rok 2027 boli pôvodne načasované tak, aby zodpovedali očakávanej vyspelosti európskych gigafabrík. Súčasný pat odráža zásadný časový nesúlad: tvorcovia politík nastavili pravidlá tak, aby podporili miestnu výrobu, no továrne, bane a spracovateľské kapacity potrebné na jej dosiahnutie sa nerozbiehajú dostatočne rýchlo. ACEA podporuje cieľ batériového ekosystému „Vyrobené v Európe“, no varuje, že to bude trvať o roky dlhšie, ako umožňuje harmonogram TCA .

Čo by clá vlastne stáli

Finančné stávky sú značné. Modelovanie vypracované spoločnosťou AutoAnalysis pre britské Trade Policy Observatory odhadlo, že 10-percentné clo by zvýšilo ročné výrobné náklady na vozidlá v Spojenom kráľovstve o 2,8 až 3,2 miliardy libier .

V prípade spotrebiteľov by sa clo pravdepodobne premietlo priamo do ceny. Odhady priemyslu citované vo viacerých správach naznačujú, že 10-percentné clo by k cene priemerného elektrického auta pridalo zhruba 3 500 až 4 700 eur (v prepočte približne 85 000 až 115 000 Kč) .

V priamom liste Európskej komisii ACEA vypočítala najhorší možný scenár, v ktorom by pravidlá mohli viesť k strate výroby približne 480 000 elektrických vozidiel v EÚ za trojročné obdobie, spolu s priamymi nákladmi na clá vo výške 4,3 miliardy eur . Britské združenie SMMT zase varovalo, že cenový šok by mohol v budúcom roku znížiť dopyt po batériových elektromobiloch minimálne o 20 %, čo by ohrozilo klimatické ciele .

S termínom 1. januára 2027, ktorý je vzdialený už len niekoľko mesiacov, zostáva výsledok snáh automobilového priemyslu neistý. Rozhodnutie Rady pre partnerstvo by si vyžadovalo, aby sa Brusel aj Londýn zhodli na tom, že ďalší odklad je lepší ako ekonomické škody spôsobené colným šokom. Tento výpočet bude formovať cenu a dostupnosť elektrických vozidiel v celej Európe na dlhé roky dopredu.